Kaštieľ Betliar so stálou expozíciou Múzeum Andrássyovcov v priestoroch bývalých apartmánoch grófskej rodiny.
Kaštieľ v Betliari je jediným kaštieľom na Slovensku, ktorý sa po roku 1945 zachoval so svojim pôvodným zariadením a zbierkami. Nepostretol ho osud ostatných našich šľachtických rezidencií. Jeho zariadenie nerozkradli, nebol prestavaný a prakticky od znárodnenia slúži účelom múzea.
Takže všetko, čo tu budete vidieť, patrilo členom rodu Andrássy, ktorých považujeme za najvýznamnejších aristokratov v Európe v 19. storočí.
Kaštieľ Betliar bol luxusným sídlom
Betliar bol skutočne luxusným sídlom, ktoré bolo postavené pre účely reprezentácie svojich majiteľov. Na mieste staršieho menšieho renesančného kaštieľa zo 17. alebo začiatku storočia vznikla v rokoch 1881-86 za grófa Emanuel I. Andrássyho (1821-1891), obývajúceho v tom čase kaštieľ v Parchovanoch na Zemplíne, rezidencia. Tú využíval predovšetkým ako poľovnícke sídlo a múzeum pre svoju bohatú zbierku. Gróf sa inšpiroval predovšetkým anglickými vidieckymi sídlami. Na kaštieli však môžeme nájsť aj prvky ovplyvnené francúzskou architektúrou.
Kaštieľ je súčasťou komplexu budov, ktoré zabezpečovali pohodlie jeho obyvateľov. Kde je bufet a pokladňa, boli kuchyňa a byty služobníctva, východne od kaštieľa stál ateliér a byt mladšieho grófa a na opačnej strane boli koniarne a hospodársky dvor.
Kaštieľ Betliar bol zmodernizovaný
Emanuelov syn, gróf Gejza I. (1856-1938) nechal kaštieľ začiatkom 20. storočia (asi 1905) zmodernizovať. Tým vznikla skutočne luxusná rezidencia s elektrickým osvetlením, ústredným kúrením, 16 kúpeľňami, krásnou knižnicou a početnými pohodlnými apartmánmi. Okrem jeho rodiny v ňom bývala aj spoločenská elita, zúčastňujúca sa na chýrnych betliarskych poľovačkách.
Poľovačky na medvede, vysokú zver, vlky či diviaky sa usporadúvali v betliarskych revíroch a v okolitých lesoch, ktoré obklopujú náš rozsiahly anglický park.
Expozícia egyptológie
Starý Egypt oddávna fascinoval nielen vedcov a bádateľov, ale aj zberateľov a cestovateľov, ktorí často putovali za unikátnymi artefaktmi aj celé mesiace. Cestovateľská vášeň sa u Andrássyovcov spájala s tou zberateľskou, vďaka čomu sa Betliar ako jeden z mála šľachtických sídel v strednej Európe môže popýšiť unikátnou kolekciou egyptologických cenností.
K ťažiskovým zbierkam patrí múmia kňaza boha Amona z pohrebiska v Gíze, datovaná do 12.-11. stor. pred Kr. a múmia dieťaťa z bližšie neurčeného egyptského náleziska z obdobia 5.-4. stor. pred Kr. Dopĺňajú ich hrobové nálezy vo forme drobných plastík – amuletov a ich fragmentov, ktoré zastupujú rôzne obdobia, počnúc 7. stor. pred Kr. po 1. stor po Kr.
Obnovená expozícia v duchu najmodernejších výstavníckych trendov prezentuje tri okruhy tém: Andrássyovci ako zberatelia a cestovatelia, Staroveký Egypt a “Egypt revival” – znovuobjavenie egyptského umenia. Všetky predmety pochádzajú z pozostalosti Andrássyovcov a vždy boli súčasťou zbierkového fondu kaštieľa v Betliari.
Expozícia exotických trofejí
Poľovanie patrilo v minulosti k obľúbeným voľnočasovým aktivitám aristokracie. Tento šport-koníček v kombinácii s fascináciou exotickými krajinami mali za následok početné cesty šľachty na Ďaleký a Blízky východ i do južnejších krajín Afriky.
V roku 1849 podnikol dobrodružnú cestu do Indie gróf Emanuel I. Andrássy (1821-1891), ktorého považujeme za zakladateľa betliarskej zbierky trofejí a rarít. V jeho šľapajách pokračoval aj jeho syn Gejza I. Andrássy (1856-1938), ktorý sa preslávil ako poľovník a nadšenec pre všetko, čo bolo nebezpečné a napínavé.
Expozícia preparátov z Afriky a Ázie je inštalovaná v priestoroch zimnej záhrady kaštieľa tak, aby v návštevníkoch evokovala atmosféru doby, kedy kaštieľ navštevovali významné osobnosti európskych dejín.
Zdroj: Slovenské národné múzeum
